SNP v Horných Orešanoch

História ›

Odbojové roky 1944 – 1945 a Horné Orešany

V deň vypuknutia Slovenského národného povstania 29. augusta 1944 bola v obci Horné Orešany nepokojná atmosféra. Do obce prichádzajú rôzne správy. Zatýkali sa Nemci a ich prívrženci a sympatizanti. Tento stav trval od 29. do 30. augusta, kedy trnavská vojenská posádka prebrala vedenie v meste Trnava. Vojaci obsadili mestský úrad, rozhlas, ktoré boli strážené guľometmi, zaviedol sa štatariálny súd, zákaz zhromažďovania, na pošte bola zavedená cenzúra, obchody mali povolené mať otvorené len do deviatej hodiny, obyvateľom bolo prikázané aby zadržali každého neslováka i Slováka, ktorý by mohol škodiť hnutiu. 30. augusta posádkové veliteľstvo vydalo o ôsmej hodine ráno vyhlášku, v ktorej stálo, že preberá úplné velenie nad celým mestom a okolím, ustanovuje spomínané obmedzenia, príkazy a povinnosti. Hodinu na to, o deviatej, bola vyhlásená „verbovačka“ s okamžitou platnosťou narukovania pre mužov vo veku od 16 do 60 rokov pod heslom „Kto nie je s nami je proti nám“. Rozruch trval približne do 15.00 hodiny, kedy trnavská posádka odišla z Trnavy, pretože boli informovaní o blížiacej sa nemeckej armáde. Vojaci z mesta pobrali všetky automobily, vozy, kone, bicykle, naložili ich hlavne strelivom rôzneho druhu a iným vojenským i nevojenským materiálom a čo najrýchlejšie sa presúvali z mesta smerom na Bučany a ďalej na stredné Slovensko. O druhej hodine ráno 30. augusta nemecká skupina „Schill“ dostala rozkaz aby vstúpila na Slovensko. Za úlohu mali zriadiť oporné body na strednom Považí.

Pozorovateľňa s rádiostanicou nad H. Orešanmi na foto od Michala Kuglera

V obci Horné Orešany sa nachádzalo viacero partizánov, ktorí vykonávali záškodnícku činnosť. Dňa 3. septembra obyvateľov obce upozornili nemeckí vojaci, že ak znovu bude prerušená telegrafná linka medzi rozhľadňou na Holom vrchu a rodinným domom Novákových a Kočkových, kde boli ubytovaní nemeckí velitelia a osádka rozhľadne, obyvatelia obce budú zdecimovaní. Spojenie, podľa ich tvrdenia bolo ten čas v oblasti Horné Orešany štyrikrát prerušené. Po tomto vyhlásení nemeckými vojakmi k prerušeniu spojenia už neprišlo, miestni partizáni si nemohli dovoliť takúto vysokú cenu odplaty na spoluobčanoch obce. Od nasledujúceho mesiaca boli tabakové výrobky na prídel a počty prideľovaných cigariet sa zmenšili na 50 ks.

Na konci roku 1944 a začiatkom roku 1945 sa zvýšila činnosť partizánov v okolí obce Horné Orešany a aj v Malých Karpatoch. Objavujú sa častejšie strety medzi partizánskymi jednotkami a nemeckými vojskami na samotách, dedinách, komunikáciách a iných miestach, kde sa zdržiavali nemecké vojská ich prívrženci, sklady, prekladiská. Prelomenie nemeckej obrany v Dukelskom priesmyku a na ďalších miestach, sa citeľne prejavilo na Slovensku predovšetkým vo vojenskej a bojovej činnosti.

Začiatkom roku 1945 oddiel s názvom generál Štefánik operujúci v pohorí Malých Karpát a predovšetkým v okolí obcí Horné Orešany a Dolné Orešany, mal na svedomí viacero záškodníckych činností. Spojil sa s 2. Stalinovou Brigádou, veliteľom brigády bol Vendelín Lančarič. Oddiel generála Štefánika sa tým pádom pretransformoval na 11. oddiel 2. Stalinovej brigády. V tomto období sa v Karpatoch začal pohybovať a vykonávať ďalší partizánsky oddiel gen. Štefánika bol to 11. oddiel 2. Stalinovej brigády, mal vyše 50 mužov, z toho 6 Rusov, skladal sa zo značného počtu mužov pochádzajúcich z Modry, Dolných a Horných Orešian.

Pri horárni Huty 3. marca bola prestrelka medzi partizánmi a nemeckými vojakmi strážiacimi chemickú továreň v Horných Orešanoch. Partizáni tu chceli poškodiť úzkokoľajnú železnicu.

Deň na to, 4. marca, podnikli partizáni ďalší útok medzi Dolnými a Hornými Orešanmi a to na nemeckú prísunovú kolónu. O niekoľko dní neskôr 29. marca partizáni opäť vykonali útok na muničný sklad v Dolných Orešanoch, ktorý vypálili. Tohto útoku sa podujali partizáni z partizánskej skupiny Reptovci.

Na Veľkonočnú nedeľu v roku 1945 prišiel československý vojak Ivan, a hlásil aká vojenská sila sa chystá na obec. Ľudia od strachu utekajú do hôr a skrývajú sa, kde sa dá. Aj chlapci, pretože ich brala Červená armáda. Od Bolerázu, Trnavy cez Suchú nad Parnou postupujú vojská maršala Malinovského. Hlavný útok na obec mala ruská jazda, pechota podporovaná tankami, delostrelectvom a kaťušami. Na Veľkonočný Pondelok 2. apríla, bol front už v Horných Orešanoch. Prvý zásah dostala kostolná veža, ktorá bola zničená. Pri útoku zhorel značný počet stodôl. Bola tu intenzívna streľba ktorá všetko zahalila do nepriehľadného dymu. V pechotných zákopoch, ktoré boli pred dedinou výbuch usmrtil piatich maďarských vojakov, ďalší vojaci padli na ich miestach v dedine i jej okolí. Obec ostreľovali aj kaťuše približne z miesta ako je bolerázske letisko. Jazda Červenej armády pri útoku bola podporovaná paľbou zo stredných a ťažkých poľných diel, ďalej strednými tankami T – 34 a inými ľahkými pechotnými zbraňami ale aj pechotnými protitankovými puškami PTRD – 41 a pod. Útok čelil nemeckej obrane vyzbrojenej podpornými zbraňami pechoty ako boli mínomety ľahkého a ťažkého kalibru, pechotnými zbraňami rôzneho druhu. Na kopčeku medzi obcami Horné a Dolné Orešany zaujal stanovisko nemecký tank, bohužiaľ nevie sa aký typ, ktorý ničil ruské tanky. Po krátkom ostreľovaní nemecký tank dostal zásah a bol vyradený z ďalších bojov. Na úpätí kopca spolu s pechotnými zákopmi tvorili systém opevnení aj delostrelecké batérie. Ďalšie delostrelecké batérie boli z druhej strany kopca, ktorým dávali pokyny zameriavači z domu, ktorý je na vrchu Všivavec, kde býval Roman Tandermajer. Ľudia ho podozrievali z paktovania s Nemcami. Za domom Romana Tandermajera sa nachádzali zakopané delá alebo tanky. Dnes sa s určitosťou nevie povedať o aké typy zbraní išlo, ani v akých počtoch boli. Pri nich sa nachádzalo aj palebné postavenie v betónovom kryte s polguľovitým tvarom, ktoré pravdepodobne chránilo prístupovú cestu zo smeru od dediny Neštich – Smolenice. Nemci ustúpili do hory a pokračovali na Záhorie. Niektorí cez pohorie ustupovali na Bratislavu. Na oboch stranách tu padlo zopár desiatok vojakov. Po ústupe a presune cez okolie i obec Horné Orešany mnohých vojenských útvarov Nemeckej armády a ďalších bojujúcich spolu s nimi vyššie spomínaných, sa stávalo, že zostali tu dáki jednotlivci či menšie skupinky vojakov z týchto jednotiek. Stalo sa aj tak v prípade, že po ústupe Nemcov to zostali dvaja vojaci z SS Galicia. Jeden vojak so sovietskej armády sa po ústupe stretol s jedným z nich. S nabitou zbraňou nechal vojaka z SS Galicia pred sebou kráčať, skôr sa dá povedať, že pokolenačky či štvornožky plaziť zraneného a cestou mu hovoril „poznám teba i tvoju rodinu a poviem im čo si urobil“. Išiel s ním na dolný koniec dediny, kde ho zastrelil. V tento deň sa v obci boje skončili.

Podrobnejšie informácie nájdete v tomto PDF súbore .

Mgr. Martin Ostrovský
Klub vojenskej histórie
Trnavská posádka