História obce

História ›

História Horných Orešian od roku 1296

Horné Orešany sú písomne doložené v listine z r. 1296 ako Dious (v iných zdrojoch sa uvádza aj názov Gyows). Potvrdzuje to Vlastivedný slovník obcí na Slovensku.

V roku 1390 sa už Orešany nazývajú Villa Nucum Theutonicalis (Villa Nucum Teutonícalis), 1398 Nemethdyos,1773 Felső-Dios, Ober-Nuszdorff, Horne Oressany. 1786 Felschő-Diósch, Ober-Nussdorf, Horné Oressani, 1808 Felső-Diós, Német-Diós, Ober-Nussdorf, Horní Ořessany, 1863 – 1913 Felsődiós, 1920 Horné Orešany.

Po nemecky Ober-Nussdorf, Deutsch-Nussdorf, maďarsky Német Diós (1398), alebo Felső Diós.

Via Magna, Via Bohemica

Obec vznikla na okraji stráženého hraničného priesmyku. Na jeho druhej strane vznikli obce Plavecké Podhradie a Plavecký svätý Mikuláš. Týmto priesmykom prechádzala Via Magna - Veľká cesta alebo Via Bohemica - Česká cesta. Kráľovské mýto sa vyberalo pri osade Biksard - Buková. Kráľ Karol Róbert vydal v r. 1336 osobitný spis o zvláštnej úlohe a ochrane tohto priesmyku. Platnosť spisu sa vzťahovala aj na hrad Korlát, pod ktorý Horné Orešany patrili.

Vinohrady od kolonistov

Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi dostala v r. 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska - od Rýna. Kolonisti vysádzali na našich svahoch vinohrady. Obec na konci 14. a v 15. stor. volala Nemecké Orešany (villa Nucum theutonicalis) a patrila k Smolenickému panstvu. V r. 1363 dal kráľ Ľudovít súhlas aby kráľovské mesto malo právo lámať kameň a rúbať drevo v horách patriacich pod panstvá Dobrá Voda, Korlátov Kameň, Chtelnica, Smolenice a Orešany. Túto donáciu znovu potvrdil listinou palatína Uhorska Mikuláša z Gory.

Villa Regáli - kráľovská dedina

V r.1388 daroval kráľ Žigmund Modru, Smolenice a Horné Orešany poľskému šľachticovi Stiborovi. Tieto obce sa v darovacej listine uvádzali ako Villa Regáli - kráľovská dedina.

V r. 1547 sa tu usadili anabaptisti (habáni), vybudovali si tu habánsky dvor a zaoberali sa hrnčiarstvom. V 16. stor. získala obec ráz mestečka v súvislosti s trhovými privilégiami Rudolfa II. z r.1582. V mestečku boli cechy mlynárov (1823) a ševcov (1776). V roku 1663 bola spustošená Turkami. Od 17. stor. patrila časť majetkov zemianskym rodinám, vinice mešťanom z Trnavy. V 18. stor. tu bolo sedem múčnych mlynov. Koncom 18. stor. tu bola manufaktúra na vínny ocot a vínny kameň. V roku 1872 tu Pálffyovci postavili továreň na farby a laky (dnešný Chemolak), v roku 1906 založili úverové družstvo. Po roku 1918 tu pálili drevené uhlie, vápno a vyrábali náterové hmoty. Gróf Móric Pálffy dal v chotári obce v 19. Storočí vybudovať rybáreň - pstruhovú liaheň a tri rybníky.

V roku 1921 štrajkovali poľnohospodárski robotníci, v roku 1926 robotníci v chemickej továrni. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. Do roku 1952 bola v obci píla. JRD bolo založené v roku 1957.

V rokoch 1936-1952 bolo na letisku pri obci stredisko bezmotorového lietania.

Obyvateľstvo

Obyvatelia boli vinohradníci, poľnohospodári, drevorubači, ľudoví rezbári, vyrábali piesty. Vyvážali drevo z panských lesov a obchodovali s múkou.

V roku 1720 malo mestečko 96 daňovníkov. V roku 1828 tu žilo 1306 obyvateľov v 189 domoch. V roku 1869 - 1213 obyvateľov, 1900 – 1605, 1921 – 1686, 1940 – 1915, 1970 – 2160 a v roku 1991 – 1909 obyvateľov (pozri sekciu demografia).

Historický erb Horných Orešian