Ostrý kameň

Turistika ›

Ostrý kameň

Historické názvy:

Ostrý Kameň, Ostriež, Ostriežsky hrad, Biksárdsky hrad, 1366 Eleskw, 1394 Eleskw in wlgari theutonico Scharfessteyn, 1504 Eleskew, Ostrziess, Ozthris alias Elecskew; maď. Elesko, nem. Scharfenstein

Hrad Ostrý Kameň

História:

Hrad Ostrý Kameň sa prvý raz spomína v roku 1273. Hrad slúžil na stráženie západných hraníc Uhorska, špeciálne chránil diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je známa ako česká cesta. Meno Ostrý Kameň je odvodené pravdepodobne od tvaru skaly na ktorej hrad stojí. Zo začiatku bol majetkom kráľa no už v roku 1366 sa dostal do vlastníctva uhorských feudálnych rodín. Koncom 14. storočia naň dostal donáciu od kráľa Žigmunda známy vojvoda Štibor (Stibor, Ctibor). Od 16. storočia patril Czoborovcom spolu i s feudálnym panstvom, ktoré k nemu prislúchalo. Pálffyovci, ktorí získali hrad koncom 18.stor., preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Svätý Ján. Odvtedy hrad pustol a dnes z neho zostali už iba zrúcaniny.

Objekt sa skladal z horného gotického hradu [ktorý postavili na konci strmého hrebeňa, oddeľuje ho priekopa vytesaná do skaly] s vnútornou vežou, palácom [15.stor.] a kaplnkou a z nižšie položeného dolného renesančného opevnenia. V 15.stor. rozšírili budovy na severozápad.

Poloha:

Západný svah Malých Karpát pri obci Buková v masíve Zárub, 510 m.n.m.


Plán Hradu	Vstupná veža	Renesančná konzola

Povesť o Ostrom Kameni

"V chatrči pod Ostrým Kameňom žila baba jazyčnica. Najradšej pomáhala tým, čo nič nerobia a chorľavela od závisti. Každý sa jej bál ako ohňa. Jedného dňa, preklínajúc svet, šla do hory zbierať raždie. Pre samé zlorečenia poblúdila. Kdesi-čosi dostala sa do podzemnej izby hradu, preplnenej klenotmi. Harpya zíza na poklad ani koza na kapustu. Hneď chamtivo naberá jagavú moc. Nevidí, nepočuje, ustavične s jej máli. Po treťom hrmení sklepenia s veľkým rachotom sa zrútilo a odvtedy planú ženu ani drahocennosti nikto nezočil."