Orešanský ženský a mužský kroj

Kultúra ›

Základom ženského odevu bol rubáš (rubáč), ktorého horná časť sa nazývala oplečko. Na oplečko sa prišívala sukňovitá časť – od bokov pravidelne nazberaná, ktorá pokrývala plecia a ruky. Rukávce boli ďalej zdobené výšivkou na “krézli“ a “obojku“ (hornej časti rukávov, časť okolo krku).


- krézli -	- prucleky -

“Prucleky“ dievčenské a také isté mládenecké – rovnaké, pestrofarebné z ťažkého hodvábu. Na rukávoch, “tacle“ u dievčat a žien oboje na konci ozdobené veľmi jemnou čipkou. Pod krkom u oboch široké mašle až do pol hrudníka, zakončené strapcami.


- tacle-	- mašle-

Dievčenská hlava ozdobená širokými stužkami, ktoré boli zdobené a zakončené strapcami až po driek. Stuhy do vlasov robili vždy staršie ženy znalé tohto remesla. Vždy jedna druhej. Mládeneckú hlavu prikrýval malý širáčik s úzkou, ohnutou strieškou. Na ľavej strane pripevnené 3-4 kosierky široko ohrnuté a z tohto miesta visia dve úzke ozdobené stužky s mašličkou a končiace strapcami do pol ucha.


- nohavice -	- nohavice -	- čižmy -

Mládenecké nohaviceúzke, priliehajúce, s vekom ozdobené pletenou šnúrkou vpredu do pletenca asi do polovice stehna. Nohavice boli farby čiernej, len kde-tu bledomodrej, ale pletená šnúra bola vždy čierna.

Košeľa sa okolo krku zväzovala šnúrkami, na rukávoch bola biela výšivka. Spoza boka musel vyčnievať biely vyšívaný ručníček u každého mládenca. Čižmy bývali s tvrdými sárami pod koleno a dievčatá nosievali len čierne pančuchy.

- košeľa -

Pre zaujímavosť spomíname, že výšivka zdobila aj zástery na ťažkých, husto lemovaných riasených sukniach. Na zásterách čiernych, bledomodrýchviseli čipky a nad nimi niekde užší, husto vyšívaný pás. Rôznofarebné stužky na zástery, až skoro zarovno čipiek, bývali kvetované a niekde ešte prizdobené, na páse mašličkou.


- čierna zástera -	- bledomodrá zástera -

Takto sa voľakedy obliekala mládež v tejto oblasti. Nebolo závažnejšieho rozdielu medzi dedinami dolnými, hornými, i keď podhorské neboli tak farebné, ako dolné a severnejšie. Takto sa prezentovali krojové skupiny z jednotlivých dedín na dožinkových, oberačkových alebo iných slávnostiach, na ktorých sa stretávali horné s dolnými, ďalšie s bližšími, spolu pochodovali, spievali. Nebolo rozdielu medzi bohatšími a chudobnejšími. Už samotné kroje reprezentovali bohatstvo dedín, bohatstvo kroja so svojimi malými odtieňmi. Bol to celok bohatstva trnavského regiónu, i keď kde - tu každá dedina mala predsa len kus čohosi svojského, ale zbadateľného len u znalcov.