Mlyny v Horných Orešanoch

História ›

Pamiatky ›

Orešiansky región mal odpradávna vhodné podmienky pre budovanie vodných mlynov. Je tu vhodná stupnovitosť terénu a preteká ním vhodný vodný tok - potok Parná. Obilie, ktoré sa v mlynoch mlelo, pochádzalo z úrodnej Trnavskej tabule. Tá sa rozpresitiera na juhovýchod. Niektoré majetky odkúpil kráľ Belo IV. od Konštancie, manželky českého kráľa Přemysla Otakara I., dcéry uhorského kráľa Belu III. Belo IV. daroval tieto majetky kráľovskému mestu Trnava. Tu sa vybudovali naše prvé vodné mlyny.

Mlyny

Prvý písomne spomínaný mlyn v Horných Orešanoch je pri kostole (Mlyn pri Božom dome). Mal štyri kamene, z toho na troch mlel obilie a na jednom dorábal proso. Mlynár musel platiť zemepánovi 300 až 400 trnavských mecí pšenice, strukoviny a každoročne musel vychovať pre zemepána štyri ošípané. Za tureckých, či kuruckých vojen bol mlyn zničený a viackrát vyhorel. Mlelo tu viacero mlynárov zemepánskeho pôvodu z rodu Matongy, Nagy, Harbik. Posledným mlynárom bol Miček, ktorý tu pôsobil až do roku 1951.

Mlynár Michal Drahoš 1930, Horné Orešany V Mlyne pod hájom, nazývaným tiež mlyn pod Šivavcom, sa vystriedalo viacero mlynárov. Bol postavený pri vstupe do dolín Dolná a Horná Parina a Sitár, Reznák, Stašek, Kondrla, Pinkas, dlhšiu dobu tu mlel aj mlynár Olšovský. Mlyn sa v niektorých mapách stále uvádza ako Filipov Mlyn, keďže v čase vojenského mapovania v ňom pôsobil mlynár Filip. V roku 1900 prichádza na mlyn Michal Drahoš a neskôr v 30. rokoch aj jeho brat Ján Drahoš. Jozef, syn Jána Drahoša, tu mlel až do roku 1951. V roku 1948 bolo zrušené súkromné vlastníctvo a tak mlyny v Horných Orešanoch zanikli.

Na konci dediny bol piaty - dolný mlyn s dvomi kameňmi, volali ho tiež Kuntz mlyn. Bola to stará stavba prerobená na mlyn. V držbe ho mal trnavský zemepán Zilagy. Bývali tu najbohatší zemepání. Často tu bola zemepanská kúria, istý čas aj papiereň. Mlyn mal bohatú históriu, veľkú spojitosť s históriou našej obce. Bol demolovaný v roku 1997.

Mlynár Šebastián Blažo s rodinou, Horné Orešany Privátny Mlyn pri môstku mal názov podľa mosta na prechod nad umelým náhonom. Aj tu sa vystriedalo viacero mlynárov. Od roku 1780 tu mleli spolu Slaninka, Petrašovič, neskôr Stašek, Blažo, Žalud. Po druhej svetovej vojne prerobil Šebastián Blažo mlyn na valcový a zaviedol v ňom elektrinu. Mlyn bol zatvorený v roku 1951.

Ďalší privátny mlyn bol Mola Kibieziána alebo Mola Čapodiána (mola - mlyn), nazývaný podľa mien mlynárov, ktorí v ňom v tom čase žili a pracovali. Tiež tu mleli aj Olšovský a Zajíc, o ktorom sa hovorí, že mlyn zničil. Oprava objektu (spodný a vrchný mlecí kameň, vodné koleso, byt mlynára) stála panstvo 144 zlatých. Neskôr v ňom mlel pivovarník z Bolerázu Ján Režný, Matej Nayray zo Znojma, Imrich Stašek, Jozef a Pavol Alkusovci a od roku 1875 Martin Cmero. Posledným mlynárom bol od roku 1930 Ján Šebesta.

Mlyn pod oborou, neskôr nazývaný na Píle, vybudoval mlynár Majdan, ktorý utiekol z Chorvátska pred Turkami. Mleli tu aj Olšovský a Pinkas, ktorý mlyn dostaval a vybudoval pri ňom aj pílu. Po roku 1869 odkúpil mlyn gróf Pálfi, mlyn znovu prebudoval, postavil tu gáter a rezbárske stroje.

V polovici 18. storočia bol postavený Mlyn pod Rajnou, kde takmer 100 rokov mleli mlynári z rodu Holexi, pochádzajúci z Pajštúna-Borinky. Mlyn tiež odkúpil gróf Pálfi.

Mlynárstvo v Horných Orešanoch

Mlynár Jozef Drahoš, Horné Orešany 1932 Orešianski mlynári boli v dávnejšej minulosti zemania. Pôvodné mlynárske rody boli Malonay a Nagy, títo prišli z Dolnej zeme. Rozšírený rod boli aj Olšovskí, ktorý prišli z Plaveckého sv. Petra. Neskorší mlynári boli z Moravy.

Niektoré výkonné mlyny "Mola dominális" nechal vybudovať zemepán, ktorý ich potom inskriboval, prenajal zámožnému mlynárovi za istú pevnú cenu. Pánske mlyny mleli pre kupcov s obilím a múkou. Menšie mlyny si mohol so súhlasom zemepána zostrojiť na odľahlejších miestach sám mlynár. Tieto mlyny sa uvádzali ako "Mola proprietatis" - mlyn súkromný a mleli pre poddaných. Od takéhoto mlynu sa taktiež odvádzala určitá dávka.

Orešianska múka sa preslávila nielen v Bratislave, ale aj v Brne, Olomouci, Kroměříži, Lipníku a aj vo Frýdku. Ako písal Jedlička, týždenne sa vyviezlo až 150 meríc - cca 70 q. , ďalej, že handlom sa zaoberali niektorí mlynári, ale aj občania povozníci.

Cech mlynárov bol v Horných Orešanoch už dávno. Túto skutočnosť nám potvrdzuje aj písomný záznam z roku 1668, kedy musel tunajší mlynár Chladna kúpiť sviece pre kostol. Členmi cechu boli mlynári z okolia Trnavy, z potoka Blava. Artikuly cechu schválil 20. decembra kráľ František. Cech mal stretnutie na Božieho Tela. Na procesii sa musel zúčastniť každý člen, inak bol cechmajstrom potrestaný. Cech mal svoju zástavu, ktorá sa nosievala na každej procesii. Bola obnovená okolo roku 1860. Mala tri pomocné žŕdky a mala svoje miesto v kostole. Artikuly (ustanovenia) cechu boli prispôsobené dobe, lebo kráľ František vydal v roku 1829 pre tento cech nové artikuly (bolo ich asi 40). Vydal aj sprievodnú listinu s cisárskou listinou.