Farský kostol
Kostol sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša bol najstarší hornoorešanský kostol, o ktorom vieme že stál už v roku 1390. Patrón sv. Mikuláš bol braný ako ochranca obchodníkov, ľudí pracujúcich s peniazmi a cestujúcich.
Kostol bol už podľa vizitácie z roku 1561 vo veľmi zlom stave. V roku 1634 podľa vizitácie J. Draškoviča bola veža znamenitá, no ešte nedokončená. Takže kostol bol pravdepodobne renovovaný. Bol klenutý s tromi oltármi. Ku kostolu tiež patrila krsteľnica, sakristia a kaplnka s kryptou, kde sa pochovávali páni Smolenického hradu.
V roku 1714 mal kostol tri oltáre, na hlavnom boli obrazy sv. Mikuláša a sv. Martina. Mal drevenú kazateľnicu a chór s organom. Neskôr, v roku 1731, bolo v kostole až päť oltárov a chór mal hlavnú časť už kamennú.
Počas vizitácie v roku 1756 bol kostol už vo veľmi zlom stave, sakristia bola vlhká, takže v nej nemohla byť ani uschovaná sviatosť oltárna. Poškodená bola aj drevená kazateľnica.
Vizitácia z roku 1761 uvádza, že kostol bol v dezolátnom stave, klenba bola v ruinách a múry sa zosúvali. Gróf Juraj Erdödy dal z týchto dôvodov 27. júla 1758 postaviť nový kostol. V stavbe pokračoval po jeho smrti syn Krištof.
Kostol Mena Panny Márie
Podľa kanonickej, tzv. „baťániovskej“, vizitácie z roku 1782 bol nový kostol postavený na vyvýšenom mieste, mimo radu domov a z pevných materiálov (kameňa a pálených tehál), pokrytý škridlou, čím bol chránený pred nebezpečenstvom požiaru. Mal tri oltáre: hlavný oltár bol zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi, umiestnený v strede svätyne. Pred oltárom a kazeteľnicou stálo šestnásť stolíc z dubového dreva, umelecky vypracovaných. Krstná voda bola umiestnená v medenej nádobe v drevenej skrinke. Svätená voda bola uložená v striebornej nádobe v sakristii. Nad sakristiou bolo postavené oratórium, slúžiace patrónom kostola.
V prvej polovici 19. storočia pri rozsiahlejšej prestavbe farského kostola v roku 1844 sa zmenilo patrocínium kostola na nové, Meno Panny Márie.
V roku 1847 veža kostola stále chýbala. Po jej vystavaní v roku 1859 bol kostol slávnostne vysvätený v roku 1861 kardinálom Jánom Scitovským, ostrihomským arcibiskupom.
Kazateľnica kostola je rokoková z druhej polovice 18. storočia, na rečništi a baldachýne zdobená rokokovou ornamentikou.
Počas 19. a 20. storočia bol kostol postupne opravovaný a dostavovaný.
V roku 1980 boli pri maľovke kostola vykonané nasledovné práce: reštauračné práce na freskách stropu, namaľovaný nový obraz sv. rodiny na strope, vymaľovanie stropu a stien celého kostola , fresky – imitácia mramoru na pilieroch sien, reštaurovanie a pozlátenie obrazov. V roku 1992 boli na veži kostola osadené nové hodiny. V roku 1998 sa dali namaľovať dva obrazy – s vianočnou a veľkonočnou tematikou, ktoré sa v príslušnom liturgickom období zvyknú vymieňať s pôvodným obrazom Panny Márie Nanebovzatej na hlavnom oltári.
Z miestnej kroniky
I napriek tomu, že značnú časť nákladov na výstavbu kostola niesli zemepáni mestečka Erdödyovci, obetovali sa veľa aj naši predkovia. Zo štyroch vinohradov, ktoré vlastnil kostol sa za roky 1755 - 1760 získalo 510 zlatých a za predanú raž dorobenú na kostolných poliach sa zarobilo 102 zlatých. Časť peňažných prostriedkov získali aj z milodarov veriacich a fundačných sv. omší.
Pri budovaní tak náročnej stavby bolo treba pomôcť aj manuálnou prácou. Napríklad drevo na krov objednal tesársky majster u obchodníkov na "hornákoch". Toto drevo malo byť dopravené po Váhu do Hlohovca. No plte ostali z neznámych príčin stáť v Novom Meste nad Váhom. Pre toto drevo potom išlo na dva razy 44 furmanov.
Na stavbu bolo nalámaných 240 siah kameňa, čo bolo asi 880 m3 Taktiež bolo treba i množstvo pálenej tehly, piesku a iného stavebného materiálu. Pri stavbe pomáhali aj furmani z okolitých dedín.
Píšťalový organ
- staviteľ: Jan Tuček ml.
- rok stavby: 1948
- opusové číslo: 499
- 2. manuály s pedálom
- 19. znejúcich registrov
- pneumatické traktúry, kuželkové vzdušnice
zdroj: Michal Sloboda, Horné Orešany - Historicko - národopisná monografia 2006, organista.wbl.sk, foto: M.Boháček