Vodná nádrž Parina bola vybudovaná v roku 1993. Hlavný dôvod jej výstavby bol nedostatok vody pre rybné hospodárstvo hlavne v letnom období, znižovaním množstva zrážok v súvislosti s globálnym otepľovaním, a tiež po zachytení a odvedení vôd prameňa z lokality Adamová pre zásobovanie obyvateľov obce Doľany pitnou vodou. Nádrž slúži nielen ako zdroj vody pre nižšie položené rybníky ale tiež plní ochrannú funkciu. Zachytáva jarné prívalové vody po náhlom a rýchlom topení snehu, prudké letné zrážky z búrok a tiež občasné prudké lejaky po celý rok, ktoré sa v úzkej doline koncentrujú. Maximálna výška vodnej hladiny je 3 m. Nad nádržou bola kamenná prehrádzka, slúžiaca na zachytávanie splavenín, zeminy, štrku a konárov. V roku 2008 bola nahradená novou, betónovou, vyššou, účinnejšou a modernejšou prehrádzkou so štrbinovým priepustom a väčším sedimentačným priestorom na zachytávanie splavenín. Na druhom brehu, za potokom, je vidieť aj zemné teleso bývalej úzkorozchodnej lesnej železnice, ktorá sa používala na dopravu dreva do chemickej továrne. Tento 11 km úsek z továrne po lokalitu Kolovrátok bol vybudovaný v rokoch 1917–1920 a slúžil do roku 1960. Nakladacia rampa s kamenným oporným múrom tu pri vodnej nádrži slúžila v druhej polovici 20. storočia na nakladanie guľatiny a rovnaného dreva. Guľatina sa navaľovala na dopravné prostriedky ručne pomocou sapín a sochorov po drevených podvaloch. Neskoršie sa drevo navaľovalo navijakmi pomocou kladiek v oplenoch, potom žeriavmi a lanovými navijakmi s kliešťovým samosvorným drapákom. V súčasnosti sa drevo prepravuje nákladnými autami vybavenými hydromanipulátorom (hydraulická ruka).
Vodná nádrž a jej okolie je domovom vodného vtáctva: kačica divá (Anas platyrhynchos), volavka popolavá (Ardea cynerea), bocian čierny (Ciconia nigra), rybárik pestrý (Alcedo atthis) a vyskytuje sa tu aj ondatra pižmová (Ondatra zibethica). V okolí žijú plazy svojim nenápadným spôsobom života. Ich najväčším nepriateľom je človek, ktorý im ničí životné prostredie alebo ich často bezdôvodne zabíja. Jašterice ulovia veľké množstvo hmyzu. Hady u nás patria medzi najviac prenasledované tvory. V tejto časti Slovenska nežijú jedovaté druhy hadov, preto strach z nich je neopodstatnený. Napriek tomu ich nechytajme do rúk. Ako každý živý tvor sa pri ohrození budú brániť a môžu vás pohrýzť. Jašterice vedia pustiť chvost, aby mohli uniknúť. V minulosti si každý hospodár uvedomoval užitočnosť hadov a bol rád keď boli pri jeho dome, lebo lovením hlodavcov mu chránili úrodu a zamedzovali šíreniu chorôb. Fotografie © M. Kánya.
Užovka stromová (Zamenis longissimus) je najdlhší z našich hadov. Dorastá do dĺžky 150-200 cm. Napriek veľkosti nedokáže ľuďom ublížiť. Žerie hlavne myši a potkany. Často sa za nimi doplazí až do záhrad, kde ich vždy nájde hojne.
Užovka hladká (Coronella austriaca) je náš najmenší druh hada. Živí sa inými plazmi a malými myšami. Dorastá len do 45-75 cm. Kresba na chrbte môže pri pohybe pripomínať vretenicu. Vretenice v tejto časti Slovenska nežijú. Tento had je úplne neškodný.
Užovka obojková (Natrix natrix), spoznáme ju podľa žltých škvŕn za hlavou, ktoré vyzerajú ako obojok. Žije v okolí rybníkov, potokov a vlhkých lesov. Živí sa obojživelníkmi, výnimočne uloví aj slabšiu rybu. Dlhá je do 120-150 cm. Pri ohrození nehryzie ale vylúči silne zapáchajúcu tekutinu a predstiera smrť. Ryby loví len slabé alebo choré a preto nemá vplyv na ich počty, pôsobí ako lekár vodných tokov.
Jašterica zelená (Lacerta viridis) je najväčšia jašterica žijúca u nás. Môže dorásť až 30-40 cm. V Malých Karpatoch je najbežnejšia. Obľubuje hlavne vinohrady. Samce mávajú na jar tyrkysovo modré hrdlo. Dokáže zožrať obrovské množstvo hmyzu, niekedy dokonca aj malé myši.
Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), tento druh sa zdržuje často v blízkosti domov na dedinách. Má rád skalky a kopy dreva. Vajíčka zahrabáva do piesčitej pôdy ale aj do piesku pri domoch. Jašterice ohrozujú hlavne domáce zvieratá, najmä mačky a sliepky.
Slepúch lámavý (Anguis fragilis) je beznohá jašterica často omylom považovaná za hada. Dorastá do 30-45 cm. Rovnako ako iné jašterice aj slepúch vie zatvárať oči a pri ohrození pustiť chvost, ktorý tvorí až polovicu jeho dĺžky. Má rád vlhké kopy lístia a kompost. Aj keď je absolútne neškodný, často sa vďaka svojej hadej podobe a pomalému pohybu stáva obeťou ľudí.